Saturday, 12 January 2013

bez mena, 08/05/1999

Nekonečná prítomnosť
v jednom slnku.
Dlhá, krátka minulosť,
ktorá mi nedá pokoj.
Je a bude všade
Až kým neurobím
očakávaný a zatracovaný čin,
v ktorý dúfam
a zároveň sa ho bojím,
nevyhnutná prítomná budúcnosť,
zatracovaná niečím,
čo neviem označiť,
najkrajšou a najhoršou
vecou,
ktorá ma sprevádza
neistou ...
neistotou v zmysel,
možno všetkého,
toho jediného a hlavného
čo si človek ako ja
môže želať,
v čo môže dúfať,
lebo si chce myslieť,
že má v čo dúfať,
v ...........,
jedinú žiaru,
ktorá ma ženie .....,
len neviem kam.

No comments:

Post a Comment