Z beznádeje
sa rodí nádej,
ale aj
najväčšie omyly.
Človek
z ničoho chce maximum,
ale pritom nevie
či to nerobí len z nutnosti
alebo istej
potreby nebyť sám.
V živote
sa nedá kráčať dvoma cestami,
aspoň nie
dlho,
vždy sa nakoniec
musí jedna cesta opustiť
a je
jasné že seba samého opustiť nemôžeš,
svoju osobou
nemôžeš nechať niekde pri ceste,
lebo ona si ťa
nájde,
práve vtedy
keď to budeš najmenej čakať.
Takže ako
môžem robiť rozhodnutie,
ktoré
ovplyvňuje niekoho iného,
keď neviem
ovplyvniť svoj vlastný život a to o chcem.
Viem čo
nechcem, ale viem aj to,
že to čo
naozaj chcem sa vylučuje.
Dvoma smermi
sa ísť proste nedá,
tak isto ako
sa nemôžem rozdvojiť.
Záleží ktorú
svoju časť poslúchnem,
isté je len
to,
že v tom
kriku neviem,
ktorý hlas mi
je milší.
No comments:
Post a Comment